Ako som uz nacrtol v predchadzajucom prispevku, v juli som zmenil svojho zamestnavatela a od 1.7. sa nim stal AIESEC Slovensko. Niektori priatelia sa mi cudovali preco sa v mojej hlave zrodil takyto napad. Pouzivam na vysvetlenie jednoduchy pribeh :) Kde bolo tam bolo, kedysi pred 3 rokmi som mal silnu motivaciu prepracovat sa na spicku AIESECu na Slovensku. V tej dobe sa to zdalo ako logicke, no mne sa podarilo oddolat. Musim ale povedat, ze som bol uz uz zlomeny a dokonca aj moja aplikacka na pozniciu "Viceprezident pre financie" bola uz takmer vyplnena. No ale mozno poznate ten stav lenivosti, resp. stav kedy vam nic nechyba a nepotrebujete odchazdat do ineho mesta aby ste nieco dokazali. Vsetko po com som v tej dobe snival som mal v mojej milovanej Banskej Bystrici. Po dvoch rokoch uz ako nepouzitelny material, som vsak opustal organizaciu v ktorej mi bolo tak dobre az som si to ani neuvedomil. Nie nadarmo sa hovori: To ze vam nieco chyba zistite az ked to skutocne stratite. Na mne sa to potvrdilo uplne dokonale. Sice som si to ani poriadne neuvedomoval, ale naplno to prepuklo ked sa tento rok v prvom kole volieb neobsadila presne ta pozicia na ktoru som chcel kandidovat vtedy davno. To vsak este nebolo az take silne...predstavte si, ze ta pozicia sa neobsadila ani v druhom kole volieb. V tom case som sa zaroven snazil vyzdvihnut prednosti a vyhody tejto pozicie ludom o ktorych som si myslel a stale si myslim, ze by boli vhodni. Fazo, Eliska...tak predsa som vas nezlomil :) To ze som vymyslal vsakovake vyhody vsak malo pozitivny dopad na moje rozhodnutie a tak cuduj sa svete...presvedcil som sam seba. No nebolo to len take hocijake presvedcenie. Predstavte si, ze sami seba uplne namotate na pracu, ktoru ste uz davno zavrhli. Nie vsak preto, ze by to nebolo zaujimave, skor nebola potreba uberat sa tymto smerom. Po mojom zlomovom bode ale prichadzali dalsie funny momenty. Napriklad ako povedat mojmu kolegovi a zaroven sefovi v Uni2010, ze by som sa chcel vratit spat do AIESEC. Nocna mora, ktora ma prenasledovala a ktora naberala na rozsahu. Povodne vtipkovanie o uchadzani sa o to miesto nahradili hodiny premyslania co mi to moze dat. Co realne mozem po 5 rokoch v organizacii na roznych poziciach este ziskat posobenim v Narodnom sekretariate (MC) AIESEC Slovensko? Vsetko ale odbural rozhovor s Jurajom (bossom Uni2010), medzi inym byvalym bossom AIESEC Slovensko, ktory moju myslienku vrelo podporil, za co som mu velmi vdacny. Reakcia ako: "jasne, urcite tu sancu vyuzi" bola prekvapenim aj pre mna, no ked sa na to pozeram teraz, myslim ze zaregoval vyborne. Nazvali sme to "rocna platena rozvojova staz v AIESEC" :) No lenze co naslodovalo :) Este som asi nespomenul Jajku...moju sarmantnu kolegynu z AIESECu a potom aj z Uni2010, s ktorou mame podobny zivotopis. Vsak ked uz idem ja, tak preco by aj Jajka nesla. Kedze bola volna este pozicia ER - Externa relations, teda "Viceprezident pre Externe vztahy", tak sme jej hned volali. Jej prva reakcia bola presne taka ako sa dalo cakat. Citujem: "Co vam sibe?"...no nakoniec po hlbsom zamysleni sa, co netrvalo dlho, zacalo aj jej behat po rozume: Preco nie? :) Nakolko sme uz obaja pravoplatne zvoleni a uradujuci, viete si predstavit aky bol vysledok nasho premyslania:) Momentalne viem este povedat, ze zatial svoje rozhodnutie nelutujem a som velmi vdacny ludom, ktori ma podporili v mojom rozhodnuti. Samozrejma, ze okrem spomenutych tu boli aj ini, ktori svojou trochou prispeli k finalnemu rozhodnutiu...no a samozrejma moji rodicia, ktori ma zatial vzdy podporili v mojich rozhodnutiach aj ked niekedy nemali ani potuchy o co ide. DAKUJEM!!!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára